nedeľa 9. októbra 2011

O tom, aké to celé bolo a čo som si doniesla

Niektoré z Vás chceli počuť ešte niečo viac o Sri Lanke. Ako som spomínala, nebývali sme v hoteli, ale v dome priamo na pláži. Túto destináciu sme si vybrali z toho dôvodu, že dom, v ktorom sme bývali vlastní Honzova rodina. Takže ubytovanie sme mali v podstate free. Ak by si niekto chcel vyskúšať takýto typ dovolenky, môže ma kontaktovať. Dom sa bude dať v blízkom čase prenajímať, ale teraz sa ešte dokončujú posledné úpravy. 
Čo sa týka jedla, mali sme viac možností. Mohli sme si variť samy, čo by samozrejme nemalo zmysel. Takže sme využívali miestne reštaurácie. Ceny sú rôzne, záleží od jedla. Morské plody a ryby sú drahšie ale na naše pomery zasa smiešne lacné. Keď rátam do toho, že všetko je čerstvé a ulovené priamo v ten deň. Tak napríklad tanier kreviet vychádzal na cca 130kč. Dalo sa najesť aj v miestnom hoteli, ale ceny boli raz také.  Honzo ryby neje, takže on si musel vystačiť s ryžou, cestovinami, prípadne mäsom. Ja zasa ryby milujem, tak to mi teraz rozhodne bude chýbať. A poslednou možnosťou bolo nechať si navariť od našich housekeeprov.  Ovocie sa dalo kúpiť na každom kroku, výber bol fakt pestrý. Takisto stánkov s rybami bolo popri pobreží množstvo.
Pôvodne sme chceli ísť s ďalšími ľuďmi, čo nakoniec padlo a ostali sme len my dvaja. Nevýhodou bolo hlavne, že ceny výletov sú nastavené na skupinu, platí sa za auto, nie počet osôb. Výletov sme absolvovali len niekoľko. Väčšinou to boli miesta poblíž našej Dickwelly a potom safari v národnom parku Yala. 
Obloha nie je nikdy jasná, je akoby pod mrakom ale neprší. Striedajú sa obdobia tepla a monzúnov. Sezóna začína tak v decembri, kedy teplota vystúpa ešte o pár stupňov vyššie. Teplota océanu je celoročne cca 27 stupňov. Pláže, ako som písala pred tým, sú nádherné. Dá sa kúpať v podstate kdekoľvek, ale treba dávať pozor na veľké vlny a silné prúdy, ktore ťahajú smerom od pobrežia. Tým, že krajina sa nachádza v rovníkovej oblasti, stmieva sa už o šiestej a v priebehu pár minút je tma ako v rohu. Ulice sú však veľmi málo osvetlené, tak sme sa von pre istotu veľmi nezdržovali.
So zvieratami sme nemali nijaký problém. Všade sa pohybujú hnedé psy rovnakej rasy, množstvo gekonov a veveričiek. Raz sme mali na záhrade aj hada. A s komármi nie je až taký problém, ako by sa mohlo zdať. Skôr je to individuálne, na mňa sadali stále, ale Honzo mal len pár štípancov.
Život tam sa slovami opisuje ťažko, treba to vidieť a zažiť. Všade je nesmierna chudoba, pracovných príležitostí veľmi málo ale napriek tomu sa každý usmieva. Všetko tam plynie pomaly, nie je kam sa ponáhľať. Ženy ostávajú doma pri deťoch, sem-tam som nejakú videla ako predavačku. A za volantom už vôbec ani jednu. Domky, v ktorých žijú sú veľmi jednoduché. Záchod vonku, sprcha tiež. Niekde nie sú ani dvere a všade panuje taká tá špinavosť, zašlosť. 
Tým, že sme boli v dennom kontakte s obyvateľmi, životom, bol to fakt silný zážitok. Na mňa možno až príliš. Honzo sa tam isto chce vrátiť a prejsť stredozemie s čajovými plantážmi a kde je to vraj zasa o niečom úplne inom než na pobreží. Mne asi budú stačiť fotky, zatiaľ nemám pocit, že by som sa tam chcela zas ukázať. Možno časom. Každopádne som rada za túto skúsenosť.

 Najkrajší hrnček na zimné čaje. Vzhľadom nie je teda typický pre túto krajinu, ale drevené sošky slonov sa mi kupovať nechcelo.
 Čaje a káva. Keďže sme sa nedostali na tie čajové plantáže, musela som sa uspokojiť aspoň s týmito z obchodu. 
 Srílanské keksíky s názvom "Hawaian cookies", chilli pasta, ktorá je súčasťou väčšiny jedál a také miešané slané dobroty.
 Opäť cupcake mug.
 Mušle zbierané mnou a deťmi od vedľa. Dostala som ich výmenou za keksík. A volali ma Kiwi, miesto Ivi.
 Veľmi sladká knižka, náramok z kokosového dreva a Miss Dior Chérie kúpená na letisku v Duty Free.
Plná receptov na rôzne dobroty. Okrem iného aj známe veci typu cheesecake, sachertorte, muffins, brownies, macarons, cookies či baklawu. Takže môžem sa pustiť do pečenia.

Týmto článkom ukončujem svoje leto. Na chodbe ma čakajú ešte sandále, ktoré treba odložiť na prezimovanie. Idem von nadýchať sa chladného vzduchu a potom rovno do postele pod deku s horúcim čajom. Prajem všetkým pekný zvyšok nedele!

piatok 7. októbra 2011

Holiday photodiary

Dúfam, že o tomto čase sme už v hlavnom meste a čakáme na večerný let. Dvojtýždňové dobrodružstvo je za mnou a ja sa už úprimne teším na civilizáciu. Predsa len, bývať priamo medzi ľuďmi je iný zážitok ako v hoteli. Som rada za túto možnosť, ale nabudúce určite niečo kľudnejšie :). Takže teraz ma čaká rýchla aklimatizácia v podobe teplotného šoku a škola, ktorá veselo ide bezo mňa už tretí týždeň. Fotiek je pomerne dosť, tak ak sa preklikáte až nakoniec, číha tam prekvapko!



 dospelí sa dali fotiť málokedy, zato deti stále


 najlepšie ovocíčko
 na safari
 slon bol na dosah ruky, ale radšej som ju nevystrkovala z auta von

pondelok 26. septembra 2011

Day by day

Najlepšia vec na Sri Lanke je jedlo. Či už domáce pečivo, čerstvé ovocie alebo aj obedy v reštauráciách. Honzo dáva prednosť korenistým a extra pálivým veciam. Ja to neobľubujem, tak celé dni jem ryby a iné morské dobroty. Základom je tu samozrejme ryža. A tá sa podáva v obrovských porciách. Takže si stači objednať jednu a v pohode sa z nej nejedia dvaja či traja. Najviac ma však baví ovocie, ktoré je možné zohnať na každom kroku.


 turtle baby


 dnešný obed

 školáci nosia takéto pekné uniformy
 ako typickí turisti sa musíme predsa odfotiť spolu s objektom :)
 tu trávim väčšinu dňa, keď sa nám nikde nechce
 wewurukannala, 50m vysoká socha sediaceho Buddhy



nedeľa 25. septembra 2011

Sri Lanka / first days

Po prílete do hlavného mesta nás čakal celkom šok. Vedeli sme, že to bude iné, ale až tak, to sme nečakali. Všade neuveriteľná špina, v doprave pravidlá žiadne a prejsť autom 200 km sa rovná šiestim hodinám. Dnes sme tu už piaty deň a zlepšuje sa to. Prvotné zdesenie opadlo, trochu sme sa oťukali. Ceny pre turistov sú nastavené niekoľko násobne vyššie, takže všade treba zjednávať aspoň na polovicu. Pekne povedané, každému ide len o prachy. Malé deti poznajú len dve slová, hello a money. Bývame úplne na juhu, turistov je tu pramálo. Pre miestnych sme samozrejme za atrakciu. Každý sa usmieva, zastavuje, kýva. Tá ich milota je až nepríjemne príjemná. Česko či Slovensko je pojem neznámy, ale aspoň Európu poznajú. Teplota je okolo 27 stupňov, ale vďaka vlhkosti je to cítiť na oveľa viac. V skratke sociálne nedostatky kompenzuje neuveriteľne nádherná príroda, divoký oceán a prázdne pláže. 

 hlavné mesto Colombo


 naša pláž, okrem nás ani človeka, tunajší obyvatelia nevedia plávať, takže sa ani nekúpu

 thambili, alebo aj king coconut, naše ranné pitíčko priamo spred domu

 Dickwella, mestá či dediny sa od seba nijak nelíšia

 rice and curry



susedia od vedľa, ale veľa sa s nimi netreba zabávať, inak sa ich nezbavíme celý deň

utorok 20. septembra 2011

Predlžujem prázdniny

... a odlietam do teplých krajín. Ďalších sedemnásť dní bez školy a studenej, upršanej jesene. Potom ma z toho však asi aj porazí. Ale teraz je to všetko ďaleko. Majte sa tu pekne, ja sa idem slniť!


piatok 16. septembra 2011

utorok 13. septembra 2011

Babie leto

V kalendári je už september, ale vonku krásne teplo. Dnes som nazbierala prvé gaštany, jedla točenú zmrzlinu a tešila sa z tohto krásneho obdobia. Dúfam, že vydrží čo najdlhšie. 


 tričko, pierka - H&M, kraťasy - ???, topánky - deichmann